Svätý Otec: Nebojme sa zveriť Bohu, viera môže všetko, viera víťazí

Cirkev je plná kresťanov, ktorí veria tak na polovicu. Pričom viera „môže všetko“ a „víťazí nad svetom“, ale musíme mať odvahu zveriť sa Bohu. Toto je povzbudenie pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše, ktorú celebroval v Dome sv. Marty. Jadrom homílie Svätého Otca bol úryvok z Prvého Jánovho listu (1Jn 4, 19 – 5, 4). Apoštol tu trvá na výraze, ktorý je podľa neho charakteristikou kresťanského života: „zotrvávať v Pánovi“, aby sme milovali Boha a blížneho. Toto „zotrvávanie v láske“ Božej je dielom Ducha Svätého a našej viery a prináša konkrétny účinok:

„Kto prebýva v Bohu, kto je Bohom stvárnený, kto ostáva v láske, víťazí nad svetom. Za tým víťazstvom je naša viera. Z našej strany je to viera, zo strany Boha – skrze zotrvávanie v ňom – je to Duch Svätý, ktorý uskutočňuje to dielo milosti. Z našej strany je to teda viera. Viera, to je sila! Naša viera víťazí nad svetom. Naša viera môže všetko! Je výhrou! Bolo by pekné, keby sme si to opakovali v našom vnútri, pretože často sme kresťanmi porazenými. Cirkev je plná porazených kresťanov, ktorí prehrali, lebo neveria, že viera je výhra,a ktorí nežijú túto vieru. Ak nežijeme vieru, znamená to našu porážku a výhru sveta, kniežaťa sveta.“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že Ježiš pochválil vieru ženy trpiacej na krvotok, vieru Kanaánčanky alebo muža, ktorý bol od narodenia slepý. Povedal, že tí, ktorí majú vieru ako horčičné semienko, môžu hory prenášať. „Viera si od nás vyžaduje dva postoje: vyznávať a dôverovať“ – poznamenal pápež:

„Viera znamená vyznávať Boha, ale toho Boha, ktorý sa nám zjavoval odo dní našich otcov až doteraz, Boha dejín. To je to, čo každý deň vyslovujeme vo vyznaní viery. Jedna vec je vyslovovať krédo zo srdca a iná recitovať ho ako papagáje. Verím, verím v Boha, verím v Ježiša Krista, verím... Ale verím v to, čo hovorím? Je moje vyznanie viery ozajstné, alebo ho hovorím spamäti a len preto, že sa to tak hovorí? Verím tak napoly? Vyznanie viery má byť vyznaním celej viery, nie iba jej časti! A túto vieru máme brániť, celú, takú aká prišla k nám skrze tradíciu! Ako môžem vedieť, či dobre vyznávam vieru? Jestvuje jedno znamenie: Kto dobre vyznáva vieru, a celú vieru, dokáže adorovať, uctievať Boha.“

„My vieme, ako máme prosiť Boha, ako Bohu ďakovať“ – povedal Svätý Otec –, „ale adorovať Boha, chváliť Boha je viac! Iba tí, ktorí majú silnú vieru sú schopní adorovať.“ „Dovolím si tvrdiť,“ dodal pápež, „ že teplomer života Cirkvi je v tomto na trochu nízkych hodnotách“: je tu aká-taká schopnosť adorovať, no nie veľká, iba u niektorých...“. A to preto, „lebo vo vyznaní viery nie sme presvedčení, alebo sme presvedčení tak napoly“. Takže prvý postoj je, aby sme vieru vyznávali a chránili ju. Druhým postojom je dôvera:

„Muž či žena, ktorí majú vieru, sa spoliehajú na Boha, jemu sa zverujú! Pavol v temných chvíľach svojho života hovorieval: ‚Viem, komu som uveril.‘ Bohu! Pánu Ježišovi! Spoliehať sa, to nás privádza k nádeji. Rovnako ako vyznávanie viery nás privádza k uctievaniu a chvále Boha, dôvera v Boha nás vedie k postoju nádeje. Existuje mnoho kresťanov s nádejou zriedenou, nie silnou, so slabou nádejou. Prečo? Pretože nemajú silu a odvahu zveriť sa Pánovi. Ale keď my kresťania veríme a vyznávame vieru, chránime ju, máme o vieru starosť a spoliehame sa na Boha, na Pána, budeme kresťanmi, ktorí víťazia. A toto je víťazstvo, ktoré premohlo svet: naša viera!“

www.tkkbs.sk