Svätý Otec: Ľudová zbožnosť je miestom stretnutia sa s Kristom

Vatikán 5. mája (RV) - Ani vytrvalý dážď neodradil takmer 100-tisíc ľudí, ktorí prišli dnes predpoludním na Námestie sv. Petra, aby sa zúčastnili na svätej omši, ktorú slávil Petrov nástupca v rámci Roku viery pre členov zbožných bratstiev z celého sveta. Svätý Otec vo svojom príhovore vypočítal tri charakteristické prvky takéhoto bratstva: evanjeliový rozmer, cirkevná dimenzia a misionárska povaha. Pri tejto príležitosti prinášame plné znenie príhovoru Františka: 

"Drahí bratia a sestry! Ste odvážni, že ste prišli sem v takomto daždi. Nech vás Boh veľmi požehná! 

Som veľmi rád, že práve počas Roka viery môžem sláviť túto Eucharistiu venovanú osobitne bratstvám. Tie majú v Cirkvi svoju tradíciu, ktorá bola prednedávnom znovuobjavená a obnovená. Zo srdca pozdravujem všetkých, osobitne bratstvá, ktoré prišli z rozličných krajín sveta! Ďakujem, že ste prišli a za vaše svedectvo! 

1. V evanjeliu sme počuli úryvok z Ježišovej rozlúčky, o ktorom píše evanjelista Ján v kontexte poslednej večere. Ježiš zveruje učeníkom svoje posledné myšlienky ako duchovný testament ešte predtým, ako ich opustí. Dnešný text zdôrazňuje skutočnosť, že celá kresťanská viera je založená na vzťahu s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Ten, kto miluje Pána Ježiša, prijíma do svojho vnútra jeho a Otca a milosťou Ducha Svätého prijíma do svojho srdca a do svojho života evanjelium. Tu je naznačené centrum, z ktorého všetko musí vychádzať a ku ktorému musí všetko smerovať. Milovať Boha a byť Kristovými učeníkmi, ktorí žijú evanjelium. Benedikt XVI., keď sa k vám prihováral, použil toto slovo: evanjeliovosť. Drahé bratstvá, ľudovú zbožnosť, ktorej ste vy dôležitými svedkami a ktorá je pokladom Cirkvi, Latinskoamerickí biskupi definovali ako spiritualitu, mystiku, ktorá je „miestom stretnutia s Kristom“. Neustále čerpajte od Krista, nevysychajúceho prameňa, posilňujte svoju vieru starostlivosťou o duchovnú formáciu, osobnú a komunitnú modlitbu, ako aj liturgiu. Počas storočí boli bratstvá akoby vyhňami svätosti pre mnohých, ktorí prežívali v jednoduchosti intenzívny vzťah s Pánom. Rozhodne kráčajte k svätosti. Neuspokojte sa s priemerným kresťanským životom, ale nech sa vaša príslušnosť stane určitým stimulom predovšetkým pre vás samých, aby ste stále viac milovali Ježiša Krista. 

2. Rovnako aj úryvok zo Skutkov apoštolov, ktorý sme počuli, rozpráva o tom, čo je najpodstatnejšie. V rodiacej sa Cirkvi bolo potrebné okamžite rozhodnúť medzi tým, čo je podstatné pre kresťanské bytie, pre nasledovanie Krista a medzi tým, čo k tomu nepatrí. Apoštoli a ostatní starší sa zhromaždili v Jeruzaleme na dôležitom stretnutí, na prvom „koncile“, aby diskutovali o tejto téme a kvôli problémom, ktoré sa objavili po ohlasovaní evanjelia pohanom, nežidom. Bola to prozreteľnostná príležitosť pochopiť čo je podstatné, teda veriť v Ježiša Krista umučeného a zmŕtvychvstalého pre naše hriechy a milovať sa navzájom tak, ako On miloval nás. Všimnite si, že problémy boli vyriešené nie mimo Cirkvi, ale v nej. Tu je druhý prvok, ktorý vám chcem pripomenúť tak, ako to urobil Benedikt XVI. Je ním ekleziálnosť. Ľudová zbožnosť je cestou, ktorá privádza k podstate, ak sa prežíva v Cirkvi v hlbokom spoločenstve s vašimi pastiermi. Drahí bratia a sestry, Cirkev vás miluje! Buďte aktívne prítomní v spoločenstve ako živé bunky, živé kamene. Latinskoamerickí biskupi napísali o ľudovej zbožnosti, ktorej ste vy vyjadrením, že je „legitímnym spôsobom prežívania viery, prostredníctvom ktorého sa cíti príslušnosť k Cirkvi“ (Dokument z Aparecidy, 264). Milujte Cirkev! Nechajte sa ňou viesť! Buďte vo farnostiach a diecézach skutočnými pľúcami viery a kresťanského života, závanom čerstvého vzduchu! Vidím tu na námestí veľkú paletu najprv dáždnikov a teraz rozličných farieb a znakov. Takáto je Cirkev. Jedno veľké bohatstvo a rozličnosť vyjadrení, z ktorých všetky smerujú k jednote a jednota k stretnutiu s Kristom. 

3. Doplním ešte jedno slovo, ktoré vás musí charakterizovať: misijnosť. Máte osobitné a dôležité poslanie. Je ním živiť vzťah medzi vierou a kultúrou spoločnosti, do ktorej patríte a robíte to prostredníctvom ľudovej zbožnosti. Keď napríklad v procesii nesiete Ukrižovaného s toľkou úctou a láskou k Pánovi, nerobíte z toho iba jednoduché vonkajšie gesto. Ukazujete na podstatu Pánovho veľkonočného tajomstva, jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie, na to, že nás spasil. Predovšetkým sebe samým a komunite pripomínate, že je potrebné nasledovať Krista na konkrétnej životnej ceste, aby nás premenil. To isté platí, keď prejavujete vnútornú úctu Panne Márii. Ukazujete na najvyšší spôsob realizácie kresťanskej existencie Tej, ktorá je skrze svoju vieru a poslušnosť Božej vôli, ako aj pre svoje uvažovanie nad Ježišovými slovami a skutkami, najdokonalejšou Pánovou učeníčkou (porov. Lumen gentium, 53). Vy prejavujete tú vieru, ktorá sa rodí z počúvania Božieho slova, spôsobmi, ktoré zahŕňajú zmysly, city a symboly rozličných kultúr. Takýmto spôsobom pomáhate s jej šírením medzi ľuďmi, osobitne medzi ľuďmi jednoduchými, tými, ktorých Ježiš v evanjeliu nazýva „maličkí“. Preto „kráčať spoločne do sanktuárií a zúčastňovať sa na iných verejných prejavoch ľudovej zbožnosti, berúc so sebou aj svoje deti a zapájať iných ľudí, je samo o sebe skutkom evanjelizácie“ (Dokument z Aparecidy, 264). Keď vy idete do sanktuárií, keď beriete so sebou svoju rodinu, svoje deti, robíte skutok evanjelizácie. Takýmto spôsobom treba pokračovať ďalej! Aj vy buďte skutočnými evanjelizátormi! Nech sú vaše akcie „mostami“ na cestách, ktoré privádzajú ku Kristovi, aby sa kráčalo spolu s ním. V tomto duchu buďte vždy pozorní na milosrdnú lásku. Každý kresťan a každé spoločenstvo je misionárske do takej miery, do akej nesie a prežíva v sebe evanjelium a svedčí o Božej láske každému, predovšetkým tomu, kto sa nachádza v ťažkostiach. Buďte misionármi Božej lásky a nežnosti! Buďte misionármi Božieho milosrdenstva, ktoré nám vždy odpúšťa, stále nás čaká a veľmi miluje!

Evanjeliovosť, ekleziálnosť, misijnosť. Tri slová! Nezabudnite ich! Prosme Pána, aby vždy nasmeroval našu myseľ a naše srdce k sebe, ako živé kamene Cirkvi, aby sa každá naša činnosť, celý náš kresťanský život stal žiarivým znamením jeho milosrdenstva a jeho lásky. Takto budeme kráčať k cieľu našej pozemskej púte, k nebeskému Jeruzalemu. Tam už nebude žiaden chrám: Boh sám a Baránok sú chrámom. Svetlo slnka a mesiaca zhasnú a nahradí ich sláva Najvyššieho. Nech sa tak stane." 

František po skončení svätej omše pútnikov oslovil opäť a vyzval k spoločnej modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná: 

"V tejto chvíli hlbokého spoločenstva v Kristovi, pociťujeme živým spôsobom duchovnú prítomnosť Panny Márie uprostred nás. Je to materinská, rodinná prítomnosť osobitne pre vás, ktorí ste členmi bratstiev. Láska k Márii je jednou z charakteristík ľudovej zbožnosti, ktorú je potrebné doceniť a nasmerovať správnym smerom. Preto vás pozývam meditovať nad poslednou kapitolou konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi Lumen gentium, ktorá hovorí o Márii v tajomstve Krista a Cirkvi. Píše sa tam, že Mária „napredovala na ceste viery“ (č. 58). Drahí priatelia, v tomto Roku viery vám nechávam ikonu Panny Márie pútničky, ktorá nasleduje syna Ježiša a predchádza nás na ceste viery. 

Dnes slávia Veľkú noc východné cirkvi, ktoré sa riadia Juliánskym kalendárom. Túžim týmto bratom a sestrám zaslať osobitný pozdrav, pripájajúc sa k nim celým srdcom v ohlasovaní radostnej zvesti: Kristus vstal z mŕtvych! Zhromaždení v modlitbe okolo Márie, zvolávajme od Boha dar Ducha Svätého, Tešiteľa, aby potešil a posilnil všetkých kresťanov, zvlášť tých, ktorí slávia Veľkú noc v skúškach a utrpení, aby ich viedol po ceste zmierenia a pokoja. 

Včera bola v Brazílii vyhlásená za blahoslavenú Francisca de Paula De Jesus, zvaná «Nhá Chica». Jej jednoduchý život bol celý zasvätený Bohu a službe lásky, až tak, že ju volali «matkou chudobných». Teším sa spolu s Cirkvou v Brazílii z tejto žiarivej Pánovej služobníčky. 

V dnešný deň detských obetí násilia osobitne pozdravujem členov asociácie „Meter“. Ponúka mi to príležitosť, aby som obrátiť svoje myšlienky k všetkým tým, ktorí trpeli alebo trpia v dôsledku zneužívania. Chcem ich ubezpečiť, že sú osobitným spôsobom prítomní v mojich modlitbách. Chcem však dôrazne povedať, že všetci sa musíme s odvahou pričiniť o to, aby každá ľudská bytosť bola chránená a bránená, zvlášť deti, ktoré patria k tým najzraniteľnejším."