Farnosť Ružindol
Dedina Ružindol sa rozprestiera v doline vzdialenej asi 10 kilometrov od mesta Trnava. Práve poloha dediny bola impulzom k vzniku jej pomenovania – Ružindol, dolina ruží. Najstaršie označenie obce má tvar Razna a pochádza z roku 1352. Názov dediny sa postupne formoval až do dnešnej podoby, Ružindol. Veľké zmeny v koreni slova nenastali. V roku 1390 nachádzame Ružindol pomenovaný ako Rozonthal. O 7 rokov neskôr ako Rosenthal alebo Rosindel. Prvé, tzv. Oláhove vizitácie z rokov 1561 a 1562 uvádzajú názov Rossinthal a Rossindel. Pre Ružindol sa používali aj tvary Rosindal, Rosindel a poeticky zafarbený názov Vallis Rossarum (Dolina ruží). Okrem latinských a nemeckých pomenovaní sa môžeme stretnúť s maďarským Rózsavőlgy. Po roku 1918 sa používali slovenské názvy obce Rošindol, Rožindol a od roku 1948 už len pomenovanie Ružindol.
Ružindol leží v oblasti, ktorá má starú kresťanskú tradíciu. Územie západného Slovenska patrilo do centrálnej časti Veľkej Moravy, kde vznikali najstaršie sakrálne stavby – Devín, Bratislava, Nitra a Ducové. Kresťanstvo si udržalo svoju silu aj v Uhorskom kráľovstve, ktoré vzniklo na troskách Veľkomoravskej ríše. Prvý uhorský kráľ Štefan I. dbal, aby sa cirkevná organizácia rozširovala a upevňovala. Nariadil, aby každých 10 osád postavilo spolu 1 kostol. Vystavanie kostola a prítomnosť kňaza prinášali dedinčanom nové povinnosti. Mladá, práve založená dedina by tieto podmienky len ťažko splnila. Z toho dôvodu boli farnosti zriaďované v starších dedinách s už rozvinutým hospodárskym životom. Môžeme tvrdiť, že dedina je vždy staršia ako kostol.
Od kedy majú Ružindolčania kostol?
V prameňoch sa objavuje ako rok postavenia kostola rok 1215. Kostol sv. Bartolomeja v Ružindole bol postavený za uhorského kráľa Ondreja II. roku 1215. V minulosti to mal dokazovať nápis v stene nad sanktuáriom, ale bol „bezohľadne zamurovaný pri oprave kostola v roku 1741". Zasvätenie kostola sv. Bartolomejovi v roku 1215 je veľmi nepravdepodobné. Úcta k sv. Bartolomejovi sa na Slovensku objavuje až v novoveku. To, že mal kostol pôvodne iné patrocínium, potvrdzuje vizitácia z roku 1634. Podľa nej bol kostol v Ružindole zasvätený sv. Kataríne, teraz už sv. Batrolomejovi apoštolovi. Zasvätenie sakrálnych stavieb sv. Kataríne sa na území Slovenska vyskytovalo už v stredoveku.
Vizitárori ružindolskej farnosti, akoby zabudli na pôvodné patrocínium kostola v Ružindole. Všetky zápisnice uvádzajú, že v Ružindole stojí Kostol sv. Bartolomeja a bol postavený v roku 1215. Chybné tvrdenie sa dostalo aj do rukopisného diela História ružindolskej farnosti do roku 1839. Jej autor, ružindolský kňaz Pavol Verner, taktiež prezentuje názor, že Kostol sv. Bartolomeja je starobylý a dal ho postaviť uhorský kráľ Ondrej II. v roku 1215. Podľa neho si chcel stavaním kostolov vyprosiť šťastie pre križiacku výpravu. Naozaj, v čase panovania Ondreja II. sa uskutočnila piata križiacka výprava. Uhorský kráľ Ondrej II. pôsobil vo výprave len krátko, v rokoch 1217-1218.
Úplne rovnaká tradícia o postavení kostola sa zachovala aj v neďalekej farnosti Hrnčiarovce. Rok 1215 síce nie je doložený prameňmi, ale môžeme predpokladať, že obe farnosti sú starými farnosťami. Veď práve v tomto čase boli na okolí založené viacerá farnosti. Z okolitých obcí mali Boleráz a Dechtice faru už v 12. storočí. O niečo mladšie sú fary v Suchej nad Parnou a v Trstíne. Prvé zmienka o nich podchádza z roku 1240. V 14. storočí sa sieť fár v okolí Trnavy rozšírila o Brestovany, Chtelnicu, Voderady, Cífer, Doľany, Dolnú Krupú a Dolné Orešany. Najstaršie kostoly boli zasvätené sv. Michalovi archanjelovi (Boleráz, Cífer), sv. Andrejovi (Voderady, D. Krupá). Sv. Martinovi bol okrem Hrnčiaroviec zasvätený aj kostol v Suchej nad Parnou a v Brestovanoch. Na základe starých patrocínií, sv. Kataríny a sv. Martina priraďujeme Ružindol i Hrnčiarovce medzi starobylé farnosti trnavského regiónu.
Prvá hodnoverná zmienka o ružindolskej farnosti sa nachádza v protokole bratislavského archidiakonátu. Ostrihomský vikár Leonard Pensauro zapísal 3. mája 1390 sťažnosť bratislavského prepošta Laurenta na viacerých kňazov. Presnejšie, obvinených bolo 86 farárov bratislavského archidiakonátu. Čoho sa podľa prepošta dopustili? Bratislavský prepošt rozdeľoval svojim kňazom posvätný olej potrebný pri vysluhovaní sviatosti krstu a pomazania. Ako sa dozvedáme zo sťažnosti, kňazi mali na oplátku odovzdať 40 sviec rovnakej veľkosti a 4 denáre. Pričom polovica sviec sa posielala do chrámu v Ostrihome, druhá polovica sviec patrila Chrámu sv. Martina v Bratislave. Svoju povinnosť si farár z Ružindola nesplnil, a tak sa dostal na zoznam previnilcov. Obvinení boli aj kňazi z Trnavy a zo všetkých poddanských dedín mesta.
O Ružindole a jeho obyvateľoch nemáme žiadne dôveryhodné pramene staršie ako list z roku 1352. Dejiny obce i dejiny farnosti nemôžeme začínať týmto rokom. Keďže sa obec stala poddanskou dedinou mesta Trnavy musela byť už na určitom stupni vývoja. Istotne bola založená oveľa skôr. V domnienke, že farnosť Ružindol patrí k starým farnostiam trnavského regiónu nás utvrdzuje patrocínium pôvodného kostola. Rovnaké patrocínium sv. Kataríny má aj kostol zo 14. storočia v Doľanoch. A hoci nemôžeme dokázať pravdivosť tradície o postavení kostola v Ružindole už v roku 1215, ostatné pramene a pôvodné patrocínium nás oprávňujú radiť Ružindol medzi najstaršie farnosti v trnavskom regióne.