Farský kostol

Farský kostol v Ružindole bol postavený v 13. storočí (1215). Potvrdzuje to aj výber jeho patrocínia. Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Kataríne. Tak ako kostoly z tohto obdobia, i on bol zrejme postavený v gotickom slohu. Svojimi rozmermi kostol zodpovedal počtu dedinčanov a úplne spĺňal potreby liturgie. Dominantné postavenie kostola v obci a jeho vybavenie sa stávali terčom rabovania vojakov. Smutnému osudu sa nevyhol ani kostol v Ružindole. Ten totižto vypálili vojaci, ktorí bojovali v oddieloch sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena, počas protihabsburského povstania. Najväčšie rabovanie a pustošenie okolia sa spája s rokom 1623. Vypálenie kostola predstavuje veľký zlom v dejinách farnosti Ružindol. Zanikla tu tradícia patrocínia sv. Kataríny. Znesvätenie sakrálneho priestoru a vypálenie kostola bolo hlavným dôvodom k zmene patrocínia. Opravený kostol musel byť znovu vysvätený. Farský kostol v Ružindole zasvätili sv. Bartolomejovi apoštolovi, zrejme v polovici 17. storočia. V roku 1890 kostol prešiel radikálnou prestavbou, kedy bola zrušená a zbúraná svätyňa. Na jej mieste vznikla nová veľká loď a z pôvodnej sa stala svätyňa, čím bola zmenená celá orientácia kostola. Objekt nášho farského chrámu predstavuje významnú kultúrno-historickú pamiatku sakrálnej architektúry regiónu a tvorí architektonickú a urbanistickú dominantu obce Ružindol. Ako celok je nositeľom väčšieho súboru pamiatkových hodnôt a z tohto dôvodu je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok (pod číslom 1000/0). Ide o súbor hodnôt: urbanistickej, architektonickej, výtvarnej a umelecko-remeselnej, hodnoty autenticity, historického dokumentu, dokladu vývoja stavebných postupov a technológií. Okrem toho je súčasná svätyňa spolu s vežou nositeľom hodnoty veku a starobylosti, hodnoty typickosti a vzhľadom k škárovaniu muriva hodnoty ojedinelosti. 

Sviatok sv. Bartolomeja pripadá na 24. august. Deň zasvätenia kostola sa v Ružindole zvyčajne slávi v poslednú augustovú nedeľu.